2.-4. kapitola
Z pohladu Heňula:
Uz som to vazne nevydrzal a rozhodol som sa opustit tento preplneny priestor. Popritom jak som vstaval som sa potkol o stolicku a spadol som. Narazil som si pri tom malicek... Bolelo to jak fras ale nedaval som to na sebe znat. Zodvihol som sa a pokracoval dalej v ceste domov. Kde som sa uplne zlozil a po tom mcdonalde aj vylozil. Zacal som revat ako male dieta a aj pistat az prisli policajti a pichli mi sedativa.
Z pohladu Rothi:
Hned som na predku vyblafla: "tak toto si uz vazne prehnala!" Dala som jej facku az jej odletela parochna, ktora vletela do jedla vedla sediacecho chlapca. Utekala som za henulom co mi sily stacili. Tricko som od potu zmykala. V byte som ho nasla leziaceho a nepricetneho. Nevedela som co sa stalo tak som mu zacala davat umele dychanie.
Z pohladu Predky:
Tak teraz ma Rothinka naozaj sklamala... A v tom ako svetlo na konci tunela sa zjavil maly chalan s mojou parochnou. Mal postavu docervena a velku ciernu tasku a na hlave len take jemne paperie, tak som mu tu parochnu podarovala. Sedela mu ako uliata. Mam novy objav...
Z pohladu Rothi:
Konecne zacal dychat, tak som mu vsetko vysvetila a uz nikdy nechcem mat s Predkou nic spolocne. Videla som jak sa pozera na moj plagat na stene:
k
"to som kupila vcera... paci sa ti?" "nooooooooooo... Pre teba vsetko Rothi" "takto by mal vyzerat nas chlapcek :)" "ty si tehotna??" "ale nie... ale uz mam svoj vek. Biologicke hodiny mi tikaju. Nazacneme?" videla som ako sa jeho vyraz v tvari zmenil z mierne cerveneho na brutalne stastneho. "Jasneeeeeeeee" povedal a uz si zacal davat dole tricko.